História popisu - Entoloma versatile
Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené
staré, zmenené alebo zmazané texty.
Zoznam zmien
Zmeny urobil: Oldřich Roučka
Dátum: 07.12.2013 09:13
Dátum: 07.12.2013 09:13
Synonymum:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | <b>Agaricus versatilis</b> <b>F. Brig.</b>, <i>Atti della Reale Accademia della Science</i> <b>2</b>: tab. 20, fig. 4, 5 (1851)<br><b>Agaricus versatilis</b> <b>Fr.</b>, <i>Monogr. Hymenomyc. Suec.</i> (Upsaliae) <b>2</b>(2): 297 (1863)<br><b>Chamaeceras versatilis</b> <b>(Fr.) Kuntze</b>, <i>Revis. gen. pl.</i> (Leipzig) <b>3</b>(2): 457 (1898)<br><b>Entoloma versatile</b> <b>(Gillet) M.M. Moser</b>, in Gams, <i>Kl. Krypt.-Fl.</i>, Bd <b>II</b> b/2, ed. 4 (Stuttgart) <b>2b/2</b>: 209 (1978) <b><font color='#0000FF'>var. versatile</font></b><br><b>Inopilus versatilis</b> <b>(Gillet) Pegler</b>, <i>Vidensk. Meddel. Dansk Naturhist. Foren. Kjøbenhavn</i> <b>9</b>: 345 (1983)<br><b>Marasmius versatilis</b> <b>Fr.</b>, <i>Monogr. Hymenomyc. Suec.</i> (Upsaliae) <b>2</b>(2): 332 (1863)<br><b>Nolanea versatilis</b> <b>Gillet</b>, <i>Hyménomycètes</i> (Alençon): 414 (1876) [1878]<br><b>Pouzarella versatilis</b> <b>(Gillet) Mazzer</b>, <i>Biblthca Mycol.</i> <b>46</b>: 76 (1976)<br><b>Pouzaromyces versatilis</b> <b>(Gillet) P.D. Orton</b>, <i>Mycologist</i> <b>5</b>(4): 175 (1991)<br><b>Rhodophyllus versatilis</b> <b>(Gillet) Quél.</b>, <i>Enchir. fung.</i> (Paris): 63 (1886) | |
Prelinkovanie na autoritu:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | 313845 | |
Zmeny urobil: Paľo °
Dátum: 08.01.2012 20:54
Dátum: 08.01.2012 20:54
Autor latinského názvu:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | ( | 1 | (Gillet) M.M. Moser |
Úvodné znenie
Publikoval: Erik Brozmann
Dátum: 30.10.2010 20:09
Dátum: 30.10.2010 20:09
hodvábnica
Entoloma versatile (Fr.) M.M. Moser
závojenka blýsknavá
Výtrusný prach:
Výtrusy - 9-12.5 x 7-9 μm, s 5-8 bočnými výrastkami. Cheilocystidy 40-110 x 10-25 μm, vretenovité s dlhým zužujúcim sa koncom.
Výskyt:
Rastie v malých skupinách v humusovej pôde v listnatých lesoch, parkoch a ruderálnych plochách, zriedka na spálenej zemi na jeseň.